Šport v Čeľadiciach

Futbal: Športom číslo jeden v Čeľadiciach je bezpochyby futbal. Ten sa začal oficiálne hrať v roku 1946, kedy sa odohral prvý futbalový zápas na ihrisku v Rybníku s Babindolom s nelichotivým výsledkom 0:12. Bol to ale impulz k organizovaniu ďalších stretnutí s okolitými dedinami v ktorých naše mužstvo naberalo skúsenosti. Po víťazstve v hodovom zápase nad Nevericami 4:0 sa mužstvo rozhodlo prihlásiť sa do trvalej súťaže. Bolo to v roku 1951. Súťaž ale naše mužstvo pre stále podmáčané a vodou zaliate ihrisko nedohralo. Skúšalo sa všetko možné aj nemožné, ale ihrisko v "Rybníku"  sa odvodniť nepodarilo, no i tak sa tu hrával pekný futbal.  Až po založení JRD roku 1959 bola vyčlenená pôda v "Maďaroši" k vybudovaniu súčasného futbalového ihriska. Areál ihriska sa v priebehu rokov vďaka funkcionárom, hráčom, sponzorom, nadšencom a fanúškom klubu postupne dobudoval do súčasnej podoby, v ktorom pôsobí Telovýchovná Jednota Slovan Čeľadice

Hokej: Začiatky hokeja v Čeľadiciach sa začali na lúkach Gačova, kde pravidelne cez zimu zamŕzala voda. Tam sa chlapci stretávali na prvých korčuliach rôznych typov a kvality, s doma vyrobenými hokejkami či výstrojou. Tu sa odohrali prvé zápasy so susednými Beladicami, bez mantinelov a s bránkami z čižiem. Na tieto tradície nadviazali aj žiaci základnej školy, ktorí v rámci športových líg a súťaží odohrali na lúkach zápasy s Vrábľami, V.Janíkovcami a Jelencom. Po regulácii potoka sa hokejové dianie prenieslo do Rybníka, kde sa v susedských zápasoch pokračovalo.Hokejový oddiel Družstevník Čeľadice vznikol v roku 1982, keď sa pár nadšencov na hodovej zábave dohodlo začať hrávať hokej organizovane. Brali to tiež ako výbornú zimnú prípravu pre našich futbalistov.

Pri zakladaní hokejového oddielu stáli : Jaroslav Papp, Peter Slovák, Peter Kadiš, Ľudovít Šimanský, Štefan Srnka, Anton Laca a iní.  Výstroj  bola veľmi jednoduchá, väčšinou len prešívané nohavice a podomácky vyrobené chrániče. Základ mužstva tvorili hráči futbalového oddielu.

V prvom súťažnom ročníku 1982/1983, keď skončili na peknom II.mieste, boli v kádri títo hráči: Ľudovít Šimanský, Ludovít Ďuriš, Milan Ďuriš, Peter Slovák, Jaroslav Papp, Milan Dobiaš, Ladislav Hamada, Štefan Hamada, Zdeno Dubeň, Juraj Opálený, Ludovít Opálený, Štefan Šimanský, Vladimír Kunkela, Vladimír Toman, Miroslav Kunkela, Ladislav Petrík, Ján Maxin, Luboš Kminiak.

Po rozpačitých začiatkoch sa pri skvelom vedení trénerov Srnku a Slováka celé mužstvo zlepšovalo a naberalo skúsenosti zo zápasu na zápas. Zlepšilo sa i vybavenie hráčov, na ktoré poskytlo prostriedky aj miestne JRD a Športový zväz. JRD tiež poskytovalo autobus na zápasy, ktoré sa hrávali väčšinou v sobotu na zimnom štadióne v Nitre resp. na zimnom štadióne v Zlatých Moravciach.

V ďalších sezónach už naše mužstvo vystupovalo ako líder súťaže. Káder sa čiastočne obmieňal, vystužili ho viacerí hráči (i bývalí hráči Plastiky Nitra) : Poljaček, Bútora, Socha, Novák, Gabaš , Makiš, i rodáci : P.Kunkela, M.Hamada, M. Kelemen. Na zápasy začali chodiť celé rodiny, takže sa stali tiež spoločenskou udalosťou. Stretávali sa tam rodáci, kolegovia, známi a priatelia zo širokého okolia. Mužstvu sa darilo, takže sa stalo len výnimočne ,že sa cestou domov v autobuse nespievalo.Počas účinkovania nášho celku v majstrovstvách okresu získali hráči päť majstrovských titulov.

V sezóne 1989/90 sa naše mužstvo rozhodlo postúpiť, ako miekoľkoročný majster okresu do majstrovstiev kraja. Zápasy boli divácky zaujímavejšie, zároveň sa tým zvýšil nárok aj na našich hráčov. Pribudli Marcinko, Milo, Košťál, Látečka a iní. Medzi našich súperov patrili: Trnava, Čachtice, Starý Tekov, N. Zámky, Tlmače, Senica, Partizánske, Bánovce, Ludanice, Šaľa . Ale ani medzi mestami sa náš tím nestratil a pohyboval sa v strede tabuľky až do sezóny 1992/93 , na konci ktorej svoje účinkovanie v súťažiach ukončil.